Author Archives: Veronika Ostrá

Nevedela, čo si má myslieť. Každý jej tvrdil niečo iné. Peter by ju predsa nepodvádzal. Ale zas prečo by si to Katka vymýšľala. Hlavou Eriky prúdili nezastaviteľné myšlienky a nedokázala sa na nič sústrediť. Peter bol jej snúbenec s ktorým má predsa pred sebou krásnu budúcnosť a nemôže ich predsa rozdeliť nejaká nová kolegyňa z vedľajšieho oddelenia. Takto ten svet predsa nemôže fungovať.

Najvtipnejšie je, že tá online marketingová agentúra bol jej nápad. Ona Petra presviedčala, aby šiel na ten pohovor, že na to má, že tú prácu určite získa. A on ju aj získal a odkedy tam pracuje má Erika samé starosti a žiarlivostné stavy. Príliš veľa pekných kolegýň, ktoré sú nadšené, že majú na pracovisku konečne muža, ktorý im môže pomôcť preniesť ratanový nábytok, poskladať im poličku, či preinštalovať počítač.

Ale už to skutočne začína byť zvláštne. Nechce byť podozrievavá žiarlivá šialená ženská, ale keď sa denne niekomu kazí kompresor a potrebuje Petrovu pomoc, zdá sa, že dôvody na podozrievanie sú celkom zásadné.

Rozhodla sa preto, že urobí niečo, čo zatiaľ videla len vo filmoch. Vymyslela si, že ide na celý víkend preč so svojou kamarátkou a mala plán, že sa vráti o deň skôr. Bol si istá, že ak ju Peter podvádza bude mať ideálnu príležitosť pozvať si novú kolegyňu k nim domov.

Erika sa vrátila o deň skôr a bola prekvapením celá bez seba, keď ju Peter privítal s otvorenou náručou, že práve vymýšľa, čo jej zajtra uvarí  a čím ju prekvapí, ale že to nevadí, že mu strašne chýbala. A skutočne mali plnú chladničku jej obľúbeného jedla a na stole boli jej obľúbené kvety. Erika si však stále nebola istá a chcela skontrolovať jeho mobil, či to náhodou nechystal pre niekoho iného. Nič si nepotvrdila, ale rozhodla sa, že s tým musí prestať. Týmito žiarlivostnými akciami by zaručene zabila ich vzťah, skôr či neskôr…

S manželom sme spolu už vyše desať rokov. Na začiatku nášho vzťahu som bola ja vždy viac tá, ktorá veľa pracovala, vždy mala rozpracovaných aspoň 5 projektov, vzdelávala sa a skrátka bola aktívna vo verejnom a pracovnom, skrátka profesionálnom svete. Potom ako sa nám narodila dcéra sa ale karta obrátila, profesijný život som pustila za hlavu a začala sa maximálne venovať domácnosti a rodine. Manželovi sa začalo práve v tom období viac dariť vo firme, čo ale znamenalo aj to, že v nej trávil  niečo viac času ako predtým.

Potom sa nám narodila druhá dcérka a keď už aj tá bola vo veku, kedy by mohla ísť do škôlky a ja do práce, stáli sme pred veľkým rozhodnutím, či nám to za to stojí.

Rozhodli sme sa však rýchlo a jasne, manžel chodí do práce a zarába peniaze a ja sa starám o domácnosť a rodinný manažment. Jasné rozdelenie rolí.

Moje kamarátky sa mi veľmi divili, že práve ja taká scestovaná svetobežníčka som sa dala na rolu žienky domácej ale čuduj sa svete mňa táto rola veľmi baví a napĺňa. Beriem to tak, že máme veľké šťastie, že manžel zarába toľko, že do práce nemusím a vďaka tomu máme zabezpečený bezstresový pohodový chod domácnosti. Máme čas na seba navzájom aj na celú rodinku

A o čo sa teda starám ako žena v domácnosti

• Mám na starosti základný chod domácnosti – od varenia, pečenia, cez upratovanie, staranie sa o psy, mačky, kvety
• Na mojej zodpovednosti je aj delegovanie povinností deťom a ich kontrola (výchovy sa samozrejme zúčastňuje aj manžel, ale toto je moja doména)
• Nie som údržbár domáci. To si našťastie rieši manžel.
• Riešim nákupy, nemusím to síce vždy nakúpiť, ale ja som tá, ktorá na to vždy myslí, či už je to nová autosedačka alebo maslo.
• Dokonca sa v rámci domácnosti venujem aj svojim koníčkom ako je interiérový design a momentálne vytváram návrh modernej obývačky s kuchyňou nášho domu.

Nech sú všetky ženy šťastné a robia presne to, čo ich baví!

Štatistiky sú neúprosné, stále viac percent manželstiev či partnerstiev končí rozvodom alebo rozchodom. Viac ako o zvýšení „straty“ lásky zo vzťahu, to hovorí o tom, že v minulosti boli rozvody spoločensky veľmi ťažko prijímané a zo spoločenského tlaku a očakávaní spolu zostávali aj páry, ktoré si už po rokoch nemali ani čo povedať respektíve k sebe navzájom vytratili akýkoľvek cit, úctu či rešpekt.

Potom ako sa k nám dostali „západné“ trendy, ľudia si uvedomili, že nemusia zostávať s niekým, s kým sú nešťastní, respektíve vo vzťahu z ktorého sa láska už úplne vytratila. Čo je myslím, veľmi dobre.  Zároveň sa však rozbehol aj akýsi „nešvar“ veci vyhadzovať a nahradzovať ich novými bez toho, aby sme ich skúšali napraviť. A tento vzťah k veciam sa žiaľ preniesol aj do medziľudských vzťahov.

Existuje nejaký recept na celoživotnú lásku? Je to vôbec možné? Myslím, si že áno. Prvý krok k úspechu je vybrať si niekoho s kým naozaj chcete byť celý život, koho nadovšetko milujete, s kým si rozumiete a kým je vám proste dobre. Ak to tak nie je na začiatku, darmo budete chcieť aby vám to vydržalo po celý život. Ak si s niekým začínate iba preto, aby ste s niekým boli, je to hneď prvý chybný krok, ktorý skoro stopercentne predpovedá to, že vzťah dlho nevydrží. Na toho „pravého“ si musíte niekedy chvíľu počkať. Čakajte, oplatí sa. Nemusí samozrejme spĺňať všetky vaše požiadavky a paradoxne môžete byť úplne odlišní, (napríklad kým jednému je úplne jedno, čo zje, ten druhý si potrpí na biopotraviny, alebo kým jeden z vás je takzvaný prírodný tip a technológie mu nič nehovoria, práca toho druhého je vývoj software)musí medzi vami byť od začiatku niečo viac, niečo kúzelné, niečo, medzi nebom a zemou. Toto vzájomné kúzelné spojenie je dôležité. Ak tam na začiatku bolo naozaj silné, každý náročnejší deň si pripomínajte, prečo ste si vybrali práve toho človeka a láska medzi vami bude stále silnieť.